Miro Žbirka – Jesenná láska

^CLáska je strašne ^Gbohatá
^FLáska, tá všetko ^Csľúbi
^Dno ten, čo ľúbil, ^Esklamal sa
a ^Ften, čo sklamal, ^Gľúbi
^CPrach dlhých, smutných, ^Gletných dní
^Fna staré lístie ^Cpadá, ^Dpoznala príliš
^Cneskoro, ^Dako ho mala ^Crada.
Tak každoročne v jeseni svetlá sa stratia
z duše a človek, koník túlavý od srdca k srdcu
kluše a pre každé chce zomierať, žiť nechce
pre nijaké, chcel by mať jedno pre seba,
je ^Fmu to jedno, ^Caké.
Možno obrázok a možno tôňu iba
No pred cieľom sa zastaví, komu zas srdce
chýba ? Zo všetkých mojich obrázkov
mámivý ošiaľ stúpa bola to láska, sklamanie
Aj láska bola hlúpa.